Späť na menu

Biografia

 
Rodinny dom vo Sveredníku
Ferdinand Hložník sa narodil
vo Svederníku pri Žiline 18. novembra 1921
ako druhý syn v rodine remeselníka,
tesárskeho majstra
Imricha Hložníka.
Mal staršieho brata Vincenta
a ešte mladších súrodencov
Margitu,
Valeru
a Ludvíka.
Sverednícka kaplnka
Detstvo a mladosť
prežil
v rodnej obci.
Zamiloval si poéziu tohto kraja
a tá sa mu potom stala
nekonečnou inšpiráciou
v jeho neskoršom
živote.
Obrazy
 

Čaro svederníckych zákutí

Drevenica 1 Drevenica 2 Drevenica 3 Drevenica 4 Drevenica 5 Drevenica 6

Kopec nad dedinou - typická scenéria kraja

Kopec nad dedionou
kopec 1 kopec 2 kopec 3
Žilina
Navštevoval reálne gymnázium
v 7 km vzdialenej Žiline,
kam denne dochádzal
v zime i v lete
na bicykli
cestou popri Váhu.
Dom
V tom čase už starší brat
odišiel študovať do Prahy.
Otec Imrich ochorel na zákernú chorobu
a čoskoro zomrel vo veku len päťdesiat rokov, takže veľké bremeno
starosti o rodinu
spadlo aj na Ferdinanda,
hoci bol len septimánom
na gymnáziu.
 
V roku 1942
vtedajší Slovenský štát
masívne povolával do armády
všetkých brancov,
mimo študentov vysokých škol.
Aby sa vyhol boju na východnom fronte,
tak aj napriek ťažkej finančnej situácii
aj on odchádza
na štúdiá do Bratislavy
na Vysokú školu technickú,
odbor kreslenia a maľovania.
Vysoká škola technická v Bratislave
 
Matka
Vzápätí ho stretáva ďalšia rana osudu.
Matka sa zranila pri rúbaní dreva
a na infekčné komplikácie
umiera
ani nie päťdesiatročná.
 
Ťažká situácia
V ťažkej situácii pokračuje
v Bratislave v štúdiach
u profesorov
Mudrocha, Mallého, Millyho, Kostku
a Schurmanna.
Našťastie ho už môže podporovať
starší brat Vincent,
ktorý medzitým dokončil školu a stal sa finančne nezávislý.
 
bombardovanie bratislavskej rafinérie
Na škole v Bratislave ho zasiahne
bombardovanie bratislavskej rafinérie,
čo so strachom sledoval s pár spolužiakmi
ukrytý vo vinohrade na Kolibe,
keď sa ponáhľal na vlak
domov do Svederníka.
 
Internat Svoradov
Do školy sa vracia po oslobodení
na jeseň 1945.
Podarilo sa mu získať nakrátko ubytovanie
v internáte Svoradov
a potom
na Lafranconi.
 
Internát Lafranconi
 
Internát Horský park
Z vďačnosti
sa zúčastňuje študentských brigád
na stavbe nového internátu
v Horskom parku.
 
V roku 1946 ukončuje vysokú školu s kvalifikáciou akademický maliar
a zároveň stredoškoský profesor kreslenia a zemepisu,
keďže navštevoval aj pedagogickú nadstavbu
a získal tak jedno z najvyšších vzdelaní medzi svojimi kolegami.
Oslovenie
„pán profesor“
ho tak sprevádzalo celý život,
hoci učil pomerne krátko.
 
Gymnázium vo Sv. Jure
Gymnázium vo Sv. Jure
Začal hneď po škole,
keď dostal umiestnenku
pár kilometrov od Bratislavy,
do Sv. Jura.
 
Gymnázium Grösslingova v Bratislave
V roku 1948
prichádza učiť do Bratislavy
na reálne gymnázium
na Grösslingovu ulicu.
 
Gymnázium Grösslingova v Bratislave
 
Popri práci profesora však intenzívne pracuje ako výtvarník.
Keďže už ako študent sa v roku 1945 stal členom skupiny výtvarníkov
s názvom „Skupina 29. augusta“,
často v rámci skupiny vystavuje.
Štvornohí priatelia
V roku 1950 ilustruje svoju prvú knižku
V. Čaplina „Štvornohí priatelia“
a hneď v zápätí ďalšie.
Na škole odmieta vstúpiť
do komunistickej strany
a v roku 1951 opúšťa školu
a stáva sa nezávislým výtvarníkom.
Naďalej veľa maľuje a vystavuje,
ale na živobytie si zarába hlavne ilustrovaním knižiek pre deti a mládež.
 
Rovesnici človek môže všetko Explózia
 
V roku 1952 prostredníctvom Zväzu výtvarných umelcov
získava svoje prvé vlastné bývanie v maličkom ateliéri na Záhradníckej ulici v Bratislave,
v známom „éčku“ pri budove súdu.
Stal sa susedom s inými významnými umelcami, v najbližšom susedstve napríklad bývala fotografka pani Magdaléna Robinsonová.
Dom na Záhladníckej ulici     Ateliér na hornom poschodí
Rodinná fotografia

V roku 1955 sa oženil s učiteľkou Libušou
a po narodení syna Juraja v roku 1956
sa sťahujú do väčšieho bytu (a aj väčšieho ateliéru)
v novostavbe
na Miletičovej ulici.

 
Dom na Miletičovej ulici    Ateliír na hornom pochodí 2
Na preiférii
Pamätníci vedia,
že niekde na mieste terajšieho
Centrálneho trhoviska
bola vtedy kafiléria,
hovorilo sa tomu „bitúnok“.
Toto miesto bolo aj inšpiráciou
k vzniku veľmi sugestívneho obrazu
„Na periférii“
z roku 1959,
kde domy v pozadí
vystihujú atmosféru
vtedajšieho okraja Bratislavy.
 
Z ateliéru bol výhľad na lúky,
polia a jazero ešte vtedy neexistujúceho štrkoveckého sídliska.
V tomto období stále veľa ilustruje:
R. Móric „Explózia“,
V. Ketlinská „Stráž na Amure“,
M. Šteinhíbel „Za smidkou chleba“,
E. Čepčeková „Stračia nôžka“.
Žeriavček
Hlavne však kúzelná knižôčka
od Jána Bodeneka
„Žeriavček“
z roku 1960
zachytáva
pre deti
poetickým spôsobom
stavebný ruch
v nových štvrtiach mesta.
 
EXPO Brussel 1958

Maľuje a vystavuje
(celoštátna výstava výtvarného umenia Praha, výstava Skupiny 29.augusta)
a cestuje.
V roku 1958 sa zúčastnil na,
pre vtedajšie Československo veľmi úspešnej, svetovej výstave
v belgickom Bruseli
a v roku 1960
na bienále v Moskve.

 
 
Na jar v roku 1961 kúpil vilku na predmestí Bratislavy, na Patrónke.
Toto vtedy ešte veľmi pokľudné, takmer až vidiecke miesto
si s manželkou vybrali aj zo zdravotných dôvodov,
lebo v centre mesta mala rodina stále nejaké dýchacie problémy
a aj manželka mala blízko do práce v základnej škole na Dubovej ulici.
Na dome sa pustil aj do rekonštrukcie a vytvoril si tam na poschodí kúzelný ateliér,
ktorý sa v ďalších rokoch stal svedkom mnohých vzácnych stretnutí so svojimi kolegami,
častých návštev brata Vincenta, ktorý to už z Červeného kríža nemal peši ďaleko,
ale predovšetkým bol miestom vzniku veľkého množstva výtvarných prác.
Na patrónke     Pri debate s manželkou a bratom
Výstava 1962 v plzni
V roku 1962
má prvú
samostatnú
výstavu
v Plzni.
výstava v Plzni 1962
 
 
Významnými boli ilustrácie pre čítanku pre I. ročník z roku 1962
a šlabikár pre I. ročník ZDŠ z roku 1965,
ktorý potom niekoľko rokov vychádzal v reedíciach
a dá sa povedať, že generácia dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov
vyrastala práve s týmto šlabikárom.
A určite na úspechu tejto učebnice mali nemalú zásluhu
aj rady a pripomienky maželky Libuše,
ktorá ako učiteľka na prvom stupni základnej školy
mala vtedy už dlhoročné pedagogické skúsenosti.
Čítanka       šlabikár
Štítok obrazu z výstavy v Štokholme
Rok 1965 bol bohatý
aj na výstavnú činnosť.
Bienále Sao Paolo,
Československá výstava Rím,
Neapol,
Bochum,
Berlín,
Štokholm,
Praha
ale aj SNG.
 
V roku 1966 absolvuje samostatnú, súbornú výstavu v Umeleckej besede v Bratislave.
 
výstava v Umeleckej besede v BA výstava v Umeleckej besede v BA 2
Ocenienie Cypriána majerníka
V roku 1967 realizuje súbornú výstavu
vo Varšave.
V tomto roku získava
aj svoje prvé významné ocenenie
 
Cenu Cypriána Majerníka
 
práve za súbor obrazov z roku 1966
s prihliadnutím na výstavu
v roku 1966.
 
Foto Hložník
V tomto období
značných úspechov
sa javí ako samozrejmosť
vydať reprezentačnú publikáciu
o dovtedajšom výtvarnom živote – monografiu.
So svojím dlhoročným priateľom
a znalcom jeho života a diela, kunsthistorikom Luborom Károm,
aj rozbiehajú práce.
Avšak zasiahla „normalizačná“ ruka,
ktorá zakázala Károvi publikovať,
takže z monografie nebolo nič,
dokonca sa stratilo
mnoho vzácnych súkromných fotografií
a neskôr
Ferdinand Hložník
už nevedel nájsť odhodlanie
sa do takejto práce
pustiť.
 
V roku 1969 začina spolu s bratom Vincentom cez nasledujúce letá
pravidelne chodievať na Oravu,
na kresliarske pobyty.
Marka Medvecká a Ctibor Belan
Zakaždým sa tradične ubytovali
v hoteli v Nižnej
a potom sa denne vyberali kresliť.
Začali vždy u kolegyne Marky Medveckej s manželom Ctiborom Belanom
v Medvedzí
a spolu potom pochodili
po okolí.
 
Maľba v Medzevi a okolí S bratom Vincentom v plnom nasadení
S bratom Vincentom v plnom nasadení...
 

Vznikali prekrásne súbory kresieb,
zachytávajúcich krásu tejto krajiny.
Aj večerné diskusie v ateliéri u Belanovcov boli nabité energiou.
Z týchto kolegiálnych stretnutí vzikli základy usporiadania tématických krajinárskych výstav
v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne
a v Oblastnej galérii M. A. Bazovského v Trenčíne v roku 1976.

katalóg Trenčín 1976
              Katalóg Trenčín 1976
 
V roku tridsiateho výročia Slovenského národného povstania - 1974
výtvára sériu tempier s touto tématikou,
za ktorú ziskava ocenenie na II. medzinárodnom bienále maľby v Košiciach.
Táto séria sa v tom čase stala veľmi známou,
takže ovplyvnila aj celkový názor na Ferdinanda Hložníka ako maliara povstania,
čo však pramenilo len z neznalosti šírky jeho výtvarného záberu.
 
Spevy slávnych dní

Dvadsať reprodukcií
týchto tématických diel zo SNP
je aj základom knižky
„Spevy slávnych dní“
s básnickým textom
Rudolfa Fabryho
z roku 1975.

 
Cena Fraňa Krála
Za svoju bohatú ilustrátorskú činnosť
pre deti a mládež
získava
v roku 1976
Cenu Fraňa Kráľa.
 
Ďalej realizuje niekoľko knižiek s prekrásnymi ilustráciami, napr. knihy rozprávok
„Krása nevídaná“,
alebo
„Múdra Katarína“ .
Krása nevídaná Múdra Katarína
 
Udelenie Zaslúžilý umelec
K životnému jubileu
svojich šesťdesiatín
získava v roku 1982
titul
„Zasúžilý umelec“.
 
V tomto roku absolvujú s bratom Vincentom posledný kresliarsky pobyt na Orave.
Už sa prostredie zmenilo natoľko,
že už radšej zostáva uzavretý vo svojom ateliéri.
 
Výber z tvorby
V roku 1988
realizuje výstavu
výberu z tvorby
v Galérii Františka Studeného
v Nitre.
 
Po roku 1990 sa dosť výrazne mení jeho výtvarný prejav,
ale stále zostáva vo verejnosti zapisaný ako abstraktný autor šesťdesiatych rokov,
takže aj posledná súborná výstava za jeho života v Galérii Slovenskej sporiteľne
v Zelenom dome v roku 1996
predstavuje len diela z obdobia 1962 až 1968.
Výber z tvorby 1962 - 1968
Stále neúnavne tvoril napriek zdravotným problémom (cukrovka a srdce),
výstup hore schodami na poschodie do ateliéru však boli čoraz ťažšie
a posledného polroka sa tam už vôbec nedostal.
Nadšenie ho však nikdy neopustilo a do poslednej chvíle rád listoval a debatoval
nad starými katalógmi.
 
 
Zomrel 27. februára 2006
na mozgovú príhodu krátko po prevoze do Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici
v Bratislave.
Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave
len pár metrov
od svojho brata Vincenta...
Logo - Ferdinad Hložník
Späť na menu