Späť na menu

Napísali

Logo Hložník
Katalóg Obrazy Ferdinanda Hložníka Prvá samostatná
výstava
v Západočeskej
galérii v Plzni 1962
Predslov
Lubor Kára
Katalóg prvej samostatnej výstavy v Plzni september 1962
Tvorba Ferdinanda Hložníka je známa predovšetkým z kolektívnych prehliadok  a  z  výtvarných súťaží slovenských i celoštátnych , na ktorých získala nejedno uznanie a vyznamenanie, z výstav tvorivej Skupiny 29. augusta  v  slovenských i českých mestách. Terajšia plzenská výstava je však prvou samostatnou výstavou Ferdinanda Hložníka, ktorý v minulom roku prekročil štyridsiatku. Ak jeho účasť na kolektívnych výstavách prinášala menšie i väčšie súbory obrazov a kresieb, dnes sa prvý raz v širšom a ucelenom výbere predstavuje jeho tvorba  z posledných piatich rokov. v tomto období, od roku 1958, sa vyhranila obsahová koncentrácia a formová čistota Hložníkovho prejavu v malbe aj kresbe.V novom obrazotvornom a tvaroslovnom riešení sa Hložník znova vyznal zo svojej lásky k domovu, zo svojej nenávisti k vojne. Od začiatku svojej tvorby námetové zdroje rodného kraja pri Váhu umocňoval baladickou obraznosťou zápasu života a smrti, dramatickým spevom o dejinných aj súčasných napätiach sveta. reprodukcia katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
reprodukcia katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
Na rozdiel od predchádzajúcich vývojových etáp využil Hložník v novom období pre dramatickú obsahovú koncentráciu reč metafory, nosnosť symbolu. Opustil šírku epického záberu, pretransformoval životný dej do obsahovej skratky básnivej vízie. Znásobila sa tak predstavová rozloha obrazov, ktoré vo veľkorysých spojeniach vyjadrujú vrúcnosť vzťahov k svetu ľudí práce a ohnivý protest proti odľudštenému svetu vrahov. Spločnou rečou tu hovoria jeho prievozníci a partizáni, slovenské matky a alžírske ženy, stromy a helmy, lietadlá a vtáci.
Metaforickému posolstvu a symbolickej väzbe zodpovedá kompozičné a výrazové poňatie, ktoré monumentalizačne definuje tvar pevnou kresbovou konštrukciou a expresionistickou farebnou nadsádzkou. Vládne kresbovosť, na nej budovaná veľká plošná forma farebne symbolického dôrazu. Kresba má výrazovú aktivitu veľkej kompozičnej línie a zvukovú čistotu kontúry. Zarezáva tvar do ostrých siluet, má pádnosť i drsnosť obsahového napätia.
Kresbovosť preniká do maliarského podania, kde je splývavý rukopis kontrastovaný deleným. Na miesto predchádzajúcej dominatnej zemitej škály a tlmenej farebnosti nastúpilo poväčšine ostré exponovanie farieb v prudkých kontrastoch teplých a studených tónov - hlbokých modrých a oslnivo červených, sýtych zelených a hrdzavo žltých. Farba, aj keď je dekoratívne rozklenutá, má dramatické zhustenie, úsečná lineárna organizácia obrazovej plochy je živo
spojená s kontrastovaním tenkej maľby a štruktúrneho podania, čistých zvučných plôch
a drásavej pastóznej štruktúry.
V týchto humanisticky rozbúrených obrazoch sa maliarske podanie rázne a chvejivo zžilo
s obsahom a farebná kompozícia i fáktúra získala charakter výtvarných metafor. Nové Hložníkove kresby z rokov 1961 - 62 potom ukazujú pokračujúci proces hudobného abstrahovania motívu, dynamického rozvinutia symbolickej skladby a graficky čistej dramatizácie životnej predstavy. Sú súčasne predzvesťou obrazov, ktoré v organickom rozvíjaní štýlovosti dnešného Hložníkovho prejavu prehovoria o súčasnej dráme života v obrazových podobenstvách oblohy plnej hviezd, stromov plných vtákov,ľudí plných sveta.
Ferdinand Hložník sa charakterom celého diela zaradil do expresionisticko - dramatickej línie
v slovenskom výtvarnom umení, určovaným dielom Kolomana Sokola, Cypriána Majerníka
a Vincenta Hložníka. Dopracoval sa programovým naviazaním na ich prínos (a s poučením
na tvorbe Bazovského a v poslednom období nepochybne aj so vzťahom k dielu Gromaira)
k prejavu osobitej maliarskej koncepcie a otrasujúcej obsahovej podmanivasti. Myšlienková priebojnosť a výtvarná kritika zaručila jeho tvorbe vážne  a podnetné miesto v súčasnom československom umení.
Katalóg výstav
 
Katalóg výstavy v galérii M. A. Bazovského Trenčín 1976
Výstava 1976
Trenčín
Nitra
Pardubice
Liberec
 
Predslov
Pavol Moško
Veľmi ťažko by sme v uplynulom období slovenského výtvarného umenia našli osobnosť, ktorej by sa tak často kritikou vyznačovalo miesto v popredí jeho vývinu, ako maliarovi Ferdinandovi Hložníkovi, aby sa naň práve tak často povážlivo zabúdalo pri deľbe zaslúžených pôct a uznaní. Je to nepochopiteľné, keďže výrazná časť nedávnej tvorby súčasných autorov je poznačená eróziou ekonomických výhod monumentálnych realizácií (potrvá zrejme dlhší čas, kým títo dosiahnu, keď len, ľahkovážne zanechané pozície v komornej maľbe). Práve retrospektívny vývin tvorby Ferdinanda Hložníka, popri prirodzených spojitostiach s vývinom slovenského umenia po roku 1945 vôbec, sa ukazuje ako logický, plynule naväzujúci a obohacujúci sa. Sústredené hľadanie a objavovanie novších a ďalších možností sebarealizácie, svojbytných vyjadrovacích prostriedkov, priviedli autora už v druhej polovici päťdesiatych rokov k vytvoreniu svojráznej slohovitosti prejavu. Reprodukcia katalógu
Reprodukcia z katalógu
Reprodukcia katalógu Obsahová orientácia v pôvodnom i súčasnom, v podstate rešpektuje dva ciele, interes o zobrazenie námetov SNP, (pričom sa usiľuje o presvedčivé odsúdenie zla a teda vojnového ničenia vôbec), v druhom nasmerovaní, sústavné zobrazenie problematiky slovenskej dediny. v podstate z toho druhého nasmerovania vychádza výstavný súbor pre Trenčiansku galériu, rešpektujúci v zásade ohraničenie dobou vzniku jednotlivých diel - roky 1973 - 1976. Súbor kresieb z rokov 1969 - 1971, predznačuje následný vývoj.Tie práve, vzniknuvšie v exteriéri rodnej obce, tie pádne a rozhodné ťahy štetcom, sú po rozšírení o figurálne prvky a kompozičnom variovaní východiskom pre obrazy 1973 - 1976. Je to obdobie objavovania nových kvalít a tvorivej aktivity. Je odvážne hľadať ešte neobjavené možnosti poznania slovenskej dediny. Už bolo o nej toľko povedané. Či nedopovedali všetko Mallý, Alexy, Benka, Fulla, Bazovský a ďaľší? Ľahko tu hrozí podobenstvo s tým či iným. Riziko umelca živeného folklórom už tiež bolo a bolo zavrhnuté.
Reprodukcia z katalógu
Nič podobné. Ferdinand Hložník sa síce vracia o desiatky rokov späť, do obdobia detstva, do obdobia pasenia kráv, keď cestu do Žiliny skracovala kompa, keď človek ešte stačil vnímať krivky okolitých vrchov, krivky dreveníc rodiska. Zasní sa, aby si pripomenul. Preč sú však detaily, občas mysľou prebehne i veselšia príhoda pri kúpaní vo Váhu. Väčšina tvárí stratila už konkrétne rysy. Ostali len anonymné fľaky v trojuholníkoch šatiek, iba gazda - hospodár zamyslene hľadí do diaľky. Ľudia a krajina sa tým stali predmetom nových symbolických skladieb, k širším etickým úvahám ich autora. Vnútorná symbolika zoskupení postáv je Hložníkom ďalej rozvíjaná s ohľadom na kompozíciu i využitie formálnych výrazových prostriedkov. Využíva virtuózne všetky možnosti nanášania farebnej hmoty na plátno - počnúc splývavým rukopisom veľkých dominantných plôch, cez plastické prechody vo farebných tónoch, k temperamentne nanášaným pastám, prekrývaných vrypmi, preprskávaných. Vo farebnej škále obľubuje farebné stupne z okruhu červených, modrých, zelených, okrov a šedí, čistej, nelomenej podobe priamo z tuby. Výrazné postavenie v kompozícii má kresba, nie iba ako hranica farebných plôch, lež ako významný prvok kompozície. Ostré a priame línie kresby, už spomenutý temperament v práci olejovou (ale rovnocenne i s temperovou) farbou, dávajú viditeľne najavo sústredené a chvatné uchopenie a pretlmočenie myšlienky, často veľmi prchavej. Úprimne povedané, na počiatku nie okolnosť okrúhleho jubilea maliara Ferdinanda Hložníka (55 rokov sa dožije v novemri), ale náhodné stretnutie a doporučenie Ctibora Belana z leta roku 1974 a naň nadväzujúca návšteva ateliéru, boli prvou pohnútkou k prítomnej výstave. v podmienkach výstavných priestorov Oblastnej galérie M.A.Bazovského v Trenčíne sa ukázala ako najvhodnejšia koncepcia vystavenia súboru diel reprezentujúceho tvorivé snaženie Ferdinanda Hložníka z rokov 1973 - 1976.
Katalóg výstav Výstava
v Oravskej galérii
Dolný Kubín
1976
 
Predslov
Vojto Baláž
Katalóg výstavy v Oravskej galérii 1976
  Pre nás je už len clivou túžbou za čarovnými okamihmi, ktoré v nás prebúdzajú spomienky na minulosť teraz poetickú, krásnu. No sú to aj spomienky na tvrdý život, biedu, hlad, na ťažko skúšaného človeka, ktorý sa boril s prírodou o skyvu chleba, ktorý pokúšal osud v jeho každodennej tvrdej hrozbe, v snivej predstave o budúcnosti. Toto všetko sú už len čriepky z rozbitého maľovaného taniera, roztrúsené po Slovensku, miznúce rovnako ako staré chalupy, maľované truhlice našich starých materí, ako ich rozprávky, piesne, či povery. Pri svojich návštevách na Orave sa Ferdinandovi Hložníkovi vynorili spomienky na vlastnú mladosť v rodnom Svederníku, malej dedinke neďaleko Žiliny. Sám poznajúc život sedliaka, dýchanie tejto krajiny, chcel jej vzdať hold svojou prácou, pozdvihnúť a osláviť ju. Reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
 
Nebolo to náhodné. Po rokoch hľadania, po veľkých celospoločenských témach ako sú vojna, mier, problémy civilizácie, humanizmu, po poučeniach na tvorbe našich, ale i na tvorbe veľkých svetových umelcov parížskej školy, sa Hložník obrátil k drobným ľudským problémom, a práve cez ne sa k človeku priblížil zhovievavo k jeho chybám, rovnako, ako k jeho vznešenosti.
     
Reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
Po kresbách z Oravy koncom šesťdesiatych rokov sa dlho odhodlával vyjadriť svoje pocity obrazmi. Nepracuje v teréne, uspokojí sa so záznamom, s kresbou, ktorá je samostatným dielom. No už v tomto prvotnom zázname cítiť štylizáciu. Kresba je konkrétny výraz štylizovanej krajiny. Maľba je detail kresby zovšeobecnený použitím farieb, ktoré nie sú len pod vplyvom skutočnosti, ale sú pretvorené maliarskym poznaním a poetikou témy. Presne umiestnenou, kompozične vyváženou štruktúrou farieb, pre diváka akoby náhodou, umocňuje poéziu témy tak, ako jeho dojmy z terénu umocňuje lúč slnka na rozvrásnenom hrčatom brvne drevenice, rozpraskaná doska vrát, či i to zakikiríkanie kohúta.
Tieto kratučké vnemy zdajú sa náhodnými. Dotvárajú však dojem z dediny. Rovnako jeho farebné škvrny, kvapky lazúry, pasty farby rozvrásnené štetcom na hutné štruktúry vo svojom vzájomnom pôsobení vytvárajú obraz, ktorý je v predstavách maliara. Svojimi farebnými škvrnami do detailov premyslených kompozícií, narúša farby obrazu, je v ňom stále snaha narušiť túto perfektnosť tvaru a farby. Porušiť nadvládu rozumu a dať tak zaznieť svojim vnúterným emotívnym prežitkom vo vzťahu k téme, v tvorivom zanietení maľby.
 
Obrysovou líniou narába tak, ako rezbári ľudových plastík, zbavuje ju prebytočných detailov a ostáva iba pádna, jadrná tvarová skratka. Jeho ľudské figúry, aj pri malých rozmeroch, pôsobia v krajine monumentálne. Jeho človek sa tak stáva rovnocenným v boji s prírodou. Hložníkova maľba vyúsťuje v snivé baladické kompozície, prýštiace ako voľné melódie pastierskych fujár. Hôľne kopce, vrcholce hôr, hrebene šinľových striech, siluety ľudských figúr a stromov mu splývajú v línie plynulých tvarov, ostro krojených tvarovou líniou. Kontrast krojenia vystupuje z plochy obrazu o to výraznejšie, že pozadie maľuje ako farebné monochrómne plochy. Dojem priestorovosti dosahuje rozihraním plochy striekanými a fŕkanými lazúrami. Ako sa mení deň na noc, tak sa z jasných tónov beloby, cínoberu, okrov žiariacich slnkom zrazu ocitáme v zajatí temných kobaltov, sýtych smaragdových zelení, či purpurom horiacej noci. Mesiac na nich svieti ako dukát hodený na oceľovosivú hladinu rieky, alebo ako lesklý kosáčik, ktorý treba tri razy rozochvieť, aby sa stal skutočnosťou a aj tak je priveľmi unikajúcim. o človeku sa vyjadruje cez drobný detail.
Sane zavesené pod strechou nie sú mŕtvym predmetom, nie sú saňami, ale je v nich gazda, muž, ktorý ich urobil, robil s nimi, je s nimi v bytostnom spojení. Rovnako sliepky na dvore, kravky na paši, rozvešaná bielizeň, hrnce na plote sú pre neho zosobnením človeka. Cítiť cez ne jeho dych, jeho prácu, jeho život. Ako človek žijúci dlhé roky v meste, objavuje tieto veci znova s údivom, hádam práve preto, že mu boli kedysi blízke. Cítiť, že sa s nimi stretol, že s nimi robil, že sa aj u neho vytvoril podobný vzťah a úcta práve preto, že slúžia k dorábaniu každodennej poživne. Slúžia človeku k podmaneniu si prírody.
 
Ak možno v dejinách slovenského moderného maliarstva hovoriť o špecifickom prúde v celosvetovom merítku, ak hovoríme, že Benka, Fulla, Bazovský objavili cez moderné umenie krásu nášho ľudového umenia a spolu so svojimi maliarskymi objavmi pojali umenie ľudu do základov nášho moderného výtvarného umenia, možno povedať, že Hložník rovnako pokračuje v tomto prúde. z dejinného odstupu mal možnosť poučiť sa na tvorbe predchádzajúcich zakladateľských osobností, nadviazať naň, aj vniesť svoj vlastný názor do slovenského maliarstva. Ovplyvnený básnivosťou a rozprávačstvom autorov lyrizovanej prózy vytvoril svoju vlastnú lyrizovanú prózu - maľovanú štetcom a farbami. Preto sa pred Hložníkove obrazy nemožno postaviť a len sa dívať, človek by mal mať vzťah k ľudovej slovesnosti, k piesňam, k modernej slovenskej poézii i k celej literatúre. k jeho dielu treba pristupovať v tejto mnohostrannej podobe a takto ho aj chápať.
 
Reprodukcia z katalógu
 
Katalóg výstavy Jubilejná výstava
k autorovým
šesťdesiatinám
1982
 
Predslov
Danica Lovišková
Katalóg výstavy v galérii M. A. Bazovského Trenčín 1982
  Tvorba akademického maliara Ferdinanda Hložníka je monumentálna i intímna, dramatická i poetická, dynamická i pokojná, adresná i zovšeobecňujúca. Je popretkávaná systematickým úsilím vyjadriť v nových tvarových, kompozičných a farebných zostavách korene a podstatu Slovenska a jej obyvateľov. Autorova výsostne autentická pocta domácemu prostrediu je utváraná s veľkým citovým zaujatím, bez pátosu, je hlboko humánna, myšlienkovo silná a tvarovo pádna. Svoju nerozlučnú spätosť s rodným krajom vyjadruje umelec prostredníctvom citovo a baladicky podfarbených návratov k rodnému kraju. Reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
 
Jeho figurálno - krajinárske kompozície pôsobivo a nepateticky postihujú hĺbku zážitkov a emócií, ktoré človek modernej civilizácie pociťuje v dôvernom dialógu s čarokrásnym, rázovitým a vpádom techniky nepoznamenaným prostredím. Druhý okruh záujmu predurčuje samotná Hložníkova názorová i veková príslušnosť ku tzv. Generácii II. svetovej vojny. Ku generácii, ktorej svetonázor, postoj k svetu a jeho hodnotám sa formoval práve v ťažkých vojnových rokoch. Je preto zákonité a logické, že trpké skúsenosti a zážitky, nadobudnuté v tomto pre každého jednotlivca i pre celý národ zaťažkávajúcom a tragickom období, rezonuje z celej jeho tvorby. Zo závažnosti a záväznosti prežitých udalostí sa rodí výsostne angažovaná, humanistická výpoveď, vyjadrujúca vášnivý protest proti vojnovej apokalypse.
 
  Reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
Maliarske dielo Ferdinanda Hložníka je plné nevyslovených myšlienok, nenaplnených snov, nerealizovaných predstáv. Jeho krajiny vyrastajú z obdivuhodnej symbiózy s človekom a jeho ľudia sú bytostne zakorenení v domácom prostredí. Umelec s nesmiernym citovým zanietením rozvíja na ploche svojich plátien dramatický dialóg. Dialóg medzi naznačeným priestorom pozadia tvoreným rámcom krajiny či zhlukom atribútov charakterizujúcich vidiecke prostredie a dominantným motívom najmä figurálnym, tvarovo monumentalizovaným a kompozične vertikálne či diagonálne predimenzovaným. Prostredníctvom rafinovanej jednoduchosti tvarov, vysokej maliarskej kultivovanosti, atmosféry plnej meditatívnej velebnosti, magickej jednoduchosti, baladičnosti i dramatičnosti nám tlmočí svoje jedinečné posolstvá, plné vrúcneho a nefalšovaného vzťahu k domovine.  
 
  Vzácne jednotná, bez vzrušujúcich výkyvov a dramatických zvratov sa vyvíjajúca celoživotná tvorba akademického maliara Ferdinanda Hložníka je trvalo presvetlená a poznamenaná láskou k rodnému kraju a Slovensku vôbec. Umelec nám vždy s novou naliehavosťou prináša svoju výsostne individuálnu a nepatetickú predstavu o svete, v ktorom žili jeho predkovia, formovali svoje ideály jeho rovestníci a ktorý si aj my chceme trvalo uchovať vo svojich spomienkach. Jeho pohľad na minulosť však nie je archaický a patetický. Je vysoko aktualizovaný vnášaním intelektu človeka súčasnej modernej spoločnosti, ktorý prenikavo odhaľuje a tlmočí polaritu ľudského a všeobecného, minulého a prítomného, objektívne jestvujúceho a subjektívne precíteného. Hložníkov významný zástoj v súčasnom slovenskom výtvarnom umení je preto oprávnený, zaslúžený a vydobitý sústredenou tvorivou prácou vždy orientovanou k človeku ako stredobodu diania a dejinného pohybu. reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
 
 
Napísal Ferdinand Hložník
Kysucké Élegie Výstava výsledkov
tvorivého pobytu
na Kysuciach
s príhovormi
vystavujúcich
autorov
1984
foto Motám sa v spomienkach na svoje detstvo, motám sa kdesi v rodnom kraji a vychádza mi to akosi takto: Pohodená stará drotárska krošňa na pôjde, záveje snehu, treskúce mrazy, severák a svedernícki furmani zvážajú na "kusových" saniach drevo z Kysuckých hôr cez Semeteš až k nášmu Váhu. v hlbokej noci sa vracajú so spotenými koňmi ako z iného sveta. Keď sa nad našimi kopcami objavili ťažké letné čierne mraky, to sme už vedeli, že do Váhu potečie rozvodnená kalná Kysuca. Teda ako vidieť, neleží tá moja rodná kolíska ďaleko od Kysuckého kraja. Ba dalo by sa povedať, že sme susedia. Hádam aj dôverní. Javorníky určujú topografiu Kysúc z našej strany, údolia a riečky majú svoju blízku podobu a vrchárska nátura preskočila cez údolie z kopca na kopec. Kysuce... čarokrásny kraj prírodných krás, potokov i lesných húštin, grapov i políčok, kraj zádumčivých tiahlych smutných piesní, v ktorých sa ľudia vyžalovali na svoj osud, aj na tú studenú vodičku, z ktorej bolí srdca polovička, ak sa jej napiješ. Zaliehalo to až do nášho chotára. Také boli Kysuce môjho detstva.
Chystaná návšteva Kysúc v toto horúce leto bola dvojnásobne lákavá. Po rokoch vidieť svoje rodisko a prejsť si tie Kysuce krížom - krážom. Kraj zaostalý a príslovečne chudobný sa zmenil na nepoznanie. Úzke kľukaté cestičky zmizli a vystriedala ich široka, veľmi frekventovaná cesta. Civilistický zásah do prírody poznačil i výzor kraja.  v malých zapadlých údolíčkach zostalo zopár dreveníc, ktoré dožívajú. Usadili sme sa bokom od hlavnej cesty a už som si stačil nájsť starú drevenicu. Horizont si posúvam vyššie - drevenica ako kedysi u nás doma. Previeva prievan cez jej pustý dvor, previeva naskrz i mnou. Vediem si tichý dialóg so starými nahnutými tmavými štítmi, ktoré už isto zajtra zmiznú. Pod odkvapom staré sane, rebriny, vidly, hrable
a iné náčinie. Pozerám na tie staré štíty - majú podobu svojho staviteľa - prosté a vážne. Cez deravú strechu prelieta spomienka z detstva, ktorú si privolávam. Prečo vlastne? Poznať to staré, aby som lepšie pochopil to nové. Kreslím, skicujem si tie staré staviská, vzrušuje ma to
a poháňa znovu do roboty. Redukujem tvar, chcem zachytiť to podstatné. Ten čarovný dvor.
A ploty. Motám sa pomedzi tie ploty a už viem, že mám k týmto dvorom a dreveniciam svoje podĺžnosti. Je to všetko dojímavé. Čítam si v tých dreveniciach, čítam si v sebe ako v šlabikári. a potom i tá farebnosť: čierna, šedá, hnedá, modrá. Tíšina tmavých lesov. Spočinutie. Napríklad na Javorníkoch: z jednej strany leží môj rodný kraj, odtiaľ som snáď menej zraniteľný, z druhej strany Kysuca - studená vodička. Alebo zas nejaká samota, možno aj pri Olešnej. A zas si tu dumám tu s tou samotou, možno v poľudňajšom tichu preletí sivá holubička z Kysuce do tmavého lesa. Ale už sa zošerilo,prestáva môj dialóg a staré strechy a drevenice začínajú svoj monológ. Všetko sa zlieva v jeden kompaktný celok a nadobúda to monumentálny tvar. Aj tie drevenice, aj ten dvor, aj tá moja spomienka na mladosť.
Moje pobudnutie na Kysuciach bolo krátke, ale plodné. Mnohé veci som si tu overil, mnohé znovu objavil. Doniesol som si veľa skíc a kesieb.
Tie som spracoval v obrazoch, ktoré predkladám verejnosti. Uvedomil som si dôležitosť faktu mať svoje miesto kde patrím, mať svoje korene.
Objavil som premeny starých Kysúc na priemyselný kraj, naplnila ma povznášajúca úcta k tomuto vrchárskemu človeku,
ktorý si buduje nový lepší domov.
Naplno a nástojčivo sa objavuje nová krása,
nová poézia, nové videnia.
Až po tú Kysucu - studenú vodičku,
až za ten môj prievoz a blízko k záhumniu.
Moje stále návraty,
moje spočinutie.
reprodukcia z katalógu
 
Reprodukcia z katalógu
Dovolil som si citovať príhovory z katalógov z obdobia,
kedy Ferdinand Hložník intenzívne vystavoval a spolupracoval s ľuďmi,
ktorých osobne poznal, ktorým dôveroval a mal ich ako priateľov rád.
Často sa spolu stretávali, debatovali o umení,
o živote a tak títo mali možnosť hlbšie spoznať Ferdinanda Hložníka
nielen ako maliara ale aj ako človeka a tým aj lepšie pochopiť jeho dielo,
vedieť ho analyzovať,
odborne popísať a priblížiť divákovi.
 
Juraj Hložník 2010
Späť na menu Ferdinand Hložník